Ryby
Kapor obyčajný
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) žije v pomaly tečúcich vodách alebo v rybníkoch. Má vysoké zavalité telo, obyčajne dorastá do veľkosti 50 cm. Našli sa aj obri dlhí 100 cm s hmotnosťou 25 kg. Kapor pochádza z Číny, kde sa chovu kaprov venovali už pred 4 000 rokmi.
Číňania prví prišli na to, že ak prenesú kapriu mlaď z rieky do rybníka, lepšie rastie a dobre sa jej darí. Ryby často kŕmia kuklami hodvábnika morušového, preto moruše lemujú brehy ich rybníkov.
U nás sa kapor obyčajne živí larvami hmyzu, kôrovcami, ale aj červami, rastlinami a potravou, ktorú do rybníkov dávajú rybári. Kaprovité ryby nemajú zuby v čeľustiach, ale v troch radoch v pažeráku. Nimi filtrujú a rozomieľajú potravu.
Rozmnožujú sa tak, že samička kladie ikry do plytkej vody, kde sa prilepia na rastliny. Samček potom v ich blízkosti vypustí mlieč, ktorý ich oplodní. Ako väčšina rýb, ani kapry sa o svoje potomstvo nestarajú.
Najčastejšie sa stretávame s kaprom šupináčom. Poznáme aj kapra lysého (celkom bez šupín), zrkadlového (šupiny má v strede tela) a mnohé ďalšie menej známe druhy. Šupiny, ktoré má kapor, sú pružné, prekrývajú sa ako škridly na streche domu a pokrýva ich tenká pokožka. Na nej je ešte vrstva slizu z kožných žliaz. Sliz chráni ryby pred parazitmi a plesňami.
Kapor nemá vonkajšie uši, zato počuje veľmi dobre. Má aj vynikajúci čuch (pod očami má čuchové jamky), pomocou ktorého sa orientuje, hľadá si potravu, partnera alebo sa skrýva pred nepriateľom. Chuťové poháriky má nielen v papuľke, ale aj na perách, plutvách a pokožke.
Číňania prví prišli na to, že ak prenesú kapriu mlaď z rieky do rybníka, lepšie rastie a dobre sa jej darí. Ryby často kŕmia kuklami hodvábnika morušového, preto moruše lemujú brehy ich rybníkov.
U nás sa kapor obyčajne živí larvami hmyzu, kôrovcami, ale aj červami, rastlinami a potravou, ktorú do rybníkov dávajú rybári. Kaprovité ryby nemajú zuby v čeľustiach, ale v troch radoch v pažeráku. Nimi filtrujú a rozomieľajú potravu.
Rozmnožujú sa tak, že samička kladie ikry do plytkej vody, kde sa prilepia na rastliny. Samček potom v ich blízkosti vypustí mlieč, ktorý ich oplodní. Ako väčšina rýb, ani kapry sa o svoje potomstvo nestarajú.
Najčastejšie sa stretávame s kaprom šupináčom. Poznáme aj kapra lysého (celkom bez šupín), zrkadlového (šupiny má v strede tela) a mnohé ďalšie menej známe druhy. Šupiny, ktoré má kapor, sú pružné, prekrývajú sa ako škridly na streche domu a pokrýva ich tenká pokožka. Na nej je ešte vrstva slizu z kožných žliaz. Sliz chráni ryby pred parazitmi a plesňami.
Kapor nemá vonkajšie uši, zato počuje veľmi dobre. Má aj vynikajúci čuch (pod očami má čuchové jamky), pomocou ktorého sa orientuje, hľadá si potravu, partnera alebo sa skrýva pred nepriateľom. Chuťové poháriky má nielen v papuľke, ale aj na perách, plutvách a pokožke.
Šťuka severná
Latinský názov: Esox lucius
Český názov: Štika obecná
Lovná miera: 60cm
Doba hájenia: 1.1.- 31.5.
Čeľaď: šťukovité
Dĺžka života: 25 rokov
Rozšírenie a výskyt: Žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Nájdeme ju v celej Európe okrem Pyrenejského polostrova, južnej časti Talianska a časti Balkánskeho polostrova. Obýva aj vody v Ázii a v severnej Amerike. U nás je vo väčšine vôd. Je veľmi prispôsobivá. V tečúcich vodách sa s ňou môžeme stretnúť od ústia až po horné úseky tokov, max. do 700m n. m., v stojatých vodách aj ramenách s výnimkou vysokohorských vôd a nádrží s nízkymi hodnotami pH. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava v zárastoch vodných rastlín a nehybne striehne na korisť. Veľakrát ju stretnete spolu so sumcom a ostriežom na jednom stanovišti.
Popis: Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Šupiny sú malé, pozdĺžne, oválne a pevne zarastené do kože. Sfarbenie je veľmi variabilné. Chrbát býva hnedozelený, brucho biele až nažltlé. Telo býva pokryté nažltlými škvrnami, na bokoch sú niekedy tmavšie zvislé pruhy. Chrbtová plutva je posunutá dozadu nad análnu plutvu. Šťuka severná rastie veľmi rýchlo a dosahuje dĺžku až vyše 1,5m a hmotnosť 35kg.
Biológia: Šťuka sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 15mm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Keď dosiahne dĺžku asi 50mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Za nepriaznivých podmienok, pri nedostatku mlade iných druhov rýb, rastú šťuky veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnakovekých šťúk sú značné. Menšie jedince sú potom ľahkou a vítanou korisťou väčších. Pri šťukách sa teda bežne vyskytuje kanibalizmus. Pritom šťuka môže byť kanibalom už od veľkosti 21mm, častejšie však až od 100mm. Neresí sa skoro na jar v mesiacoch marec – apríl, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6°C. Pohlavne dospieva v prvom až treťom roku. Šťuky sa vytierajú v pároch na pobrežné porasty. Vtedy tiahne do celkom plytkých vôd a stáva sa tak ľahko dostupnou korisťou pytliakov.
Význam: Je cennou športovou rybou. Má hospodársky význam ako prirodzený regulátor premnožených populácií burinných rýb. Má chutné mäso.