Pernatá zver
Bažant poľovný
Vedecký názov
Phasianus colchicus
Linnaeus, 1758
Synonymá:
Bažant obyčajný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Bažant poľovný alebo bažant obyčajný (Phasianus colchicus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae).
Kurovitý vták bažant má v našich lesoch a na poliach výborné podmienky. Ideálnymi miestami sú lužné lesy, najmä pozdĺž väčších riek. Bažant vyniká žravosťou, je zberateľom hmyzu, najviac škodlivého, ale chytá i mladé hraboše a myši, zbiera slimáky, živí sa lesnými plodmi, žerie aj obilie a občas aj hrozno. Bažant je asi 80-90 cm dlhý aj so 40 cm dlhým chvostom a váži priemerne 1,2-1,8 kg. Rozpätie krídel bažanta je 75-80 cm. Bažantica je menšia, ľahšia a má menšie rozpätie krídel.
Rozmnožovanie
Do hniezda znáša bažantica 8-18 vajec. Niekedy znesie do jedného hniezda vajíčka viac bažantíc. Na vajíčkach sedí v apríli a v máji približne 24-26 dní. 4 týždne po vyliahnutí už bažantíčatá bezpečne lietajú. Nepriateľmi bažanta sú okrem túlavých psov a mačiek iné šelmy a dravce.
Orol krikľavý (Aquila pomarina)
Phasianus colchicus
Linnaeus, 1758
Synonymá:
Bažant obyčajný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Bažant poľovný alebo bažant obyčajný (Phasianus colchicus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae).
Kurovitý vták bažant má v našich lesoch a na poliach výborné podmienky. Ideálnymi miestami sú lužné lesy, najmä pozdĺž väčších riek. Bažant vyniká žravosťou, je zberateľom hmyzu, najviac škodlivého, ale chytá i mladé hraboše a myši, zbiera slimáky, živí sa lesnými plodmi, žerie aj obilie a občas aj hrozno. Bažant je asi 80-90 cm dlhý aj so 40 cm dlhým chvostom a váži priemerne 1,2-1,8 kg. Rozpätie krídel bažanta je 75-80 cm. Bažantica je menšia, ľahšia a má menšie rozpätie krídel.
Rozmnožovanie
Do hniezda znáša bažantica 8-18 vajec. Niekedy znesie do jedného hniezda vajíčka viac bažantíc. Na vajíčkach sedí v apríli a v máji približne 24-26 dní. 4 týždne po vyliahnutí už bažantíčatá bezpečne lietajú. Nepriateľmi bažanta sú okrem túlavých psov a mačiek iné šelmy a dravce.
Orol krikľavý (Aquila pomarina)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Orol krikľavý má disjunktívny areál rozšírenia. Nominátny poddruh A. p. pomarina sa vyskytuje v strednej, väčšine východnej Európy, na Kaukaze, v Turecku a v severozápadnom Iráne a je sťahovavý. Druhý poddruh, A. p. hastata, obýva východný Pakistan, sever Indie a sever Barmy a je stály. Najväčšie počty hniezdia v Bielorusku, Poľsku, Litve a na Slovensku. Na Slovensku sa jeho populácia sústreďuje do východných a severných oblastí, na západnom Slovensku je len málo párov.
Poznávanie v prírode
Samec a samica sú rovnako sfarbené- skoro jednofarebne hnedé až tmavohnedé na celom tele. Na hlave a na vrchnej časti tela je sfarbenie svetlejšie hnedé. Mladé vtáky sú tmavohnedé a s hrdzavým až žltohrdzavým sfarbením v tyle, niekedy ako úplne zreteľná škvrna a majú hrdzavožlté okraje veľkých krídelných kroviek, veľkých chvostových pier a škvrny na chvostových krovkách. Je najmenším z našich orlov rodu Aquila. Je zreteľne väčší než myšiak lesný. Dosahuje hmotnosť 1100-1700 g a rozpätie krídel okolo 150 cm. Má dlhšie a širšie krídla než myšiak a aj prstovité roztiahnutie ručných letiek je výraznejšie. Chvost je stredne dlhý. Často krúži alebo sedáva na vyvýšených miestach- na stromoch, na stĺpoch, ale aj na hrudách na poli a podobne. Pomerne často a obratne sa pohybuje po zemi.
Prostredie
Hniezdi predovšetkým v pahorkatinách a na okrajoch pohorí, ale aj priamo vo väčších horských kotlinách, v rôznych typoch lesov. V iných krajinách hniezdi najmä v lesoch na nížinách a lužných lesoch. Uprednostňuje ostrovčekovitú lesnú krajinu, kde sú lesy prerušované mokrými lúkami, pasienkami, riečnymi údoliami, močiarmi a rašeliniskami, ktoré využíva jako loviská. Vyhýba sa bezlesným územiam, vysokým pohoriam a rozľahlým neprerušeným lesom.
Ťah
Nominátny poddruh je prísne sťahovavý. Odlieta v druhej polovici septembra a začiatkom apríla. Tiahne väčšinou cez Bospor, západné Turecko a východné pobrežie Stredozemného mora do Afriky. Malá časť populácie môže zimovať severne od rovníka (až v Egypte), väčšinou však zimujú v juhovýchodnej Afrike. Na hniezdiská sa vracia v pároch začiatkom apríla.
Rozmnžovanie
Na hniezdiská sa orly krikľavé vracajú už v pároch a to začiatkom apríla. Po prílete predvádzajú svadobné lety- krúženie vo výške a "hojdačku" (strmhlavý let nasledovaný vyhupnutím takmer do pôvodnej výšky). Hniezdi jednotlivo. Je veľmi verný svojmu teritóriu a aj hniezdu, ktoré je obsadzované po viac rokov. Ak stavia nové hniezdo, často použije ako základ staré hniezdo iných dravcov. Hniezda bývajú väčšinou na ihličnatých stromoch, vo výške 12-25 m. Znášanie vajec začína koncom apríla až v prvej polovici mája. Vajíčka bývajú väčšinou 2, prípadne 1, výnimočne 3. Znášané sú v intervale 3-4 dní. Inkubácia začína od znesenia prvého vajíčka a trvá 38-40 dní. Zahrieva zväčša samica, menej samec. Samec jej v tomto období obstaráva a nosí potravu. U orla krikľavého je silne vyvinutý kainizmus. Vychovanie oboch mláďat je u tohto druhu zriedkavé. Starostlivosti o mláďatá sa účastnia obaja rodičia - samec obstaráva potravu, samica kŕmi. Mláďa opúšťa hniezdo vo veku 8 týždňov - väčšinou v prvej polovici augusta.
Potrava
Orol krikľavý loví zväčša cicavce, najmä drobné hlodavce, menej aj väčšie druhy a príležitostne vtáky, najmä ich mláďatá. Ako potrava mu slúžia i plazy, obojživelníky a hmyz. Zriedkavo požiera aj zdochliny. Veľmi zriedka získava potravu obťažovaním iných dravcov.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Orol krikľavý je naším najpočetnejším orlom. Celkovo sa odhaduje okolo 800 párov. Najzávažnejšími negatívnymi faktormi sú lesohospodárska činnosť blízko hniezd počas hniezdenia, úhyny na stĺpoch smrti, v malej miere aj odstrely.
Orol krikľavý má disjunktívny areál rozšírenia. Nominátny poddruh A. p. pomarina sa vyskytuje v strednej, väčšine východnej Európy, na Kaukaze, v Turecku a v severozápadnom Iráne a je sťahovavý. Druhý poddruh, A. p. hastata, obýva východný Pakistan, sever Indie a sever Barmy a je stály. Najväčšie počty hniezdia v Bielorusku, Poľsku, Litve a na Slovensku. Na Slovensku sa jeho populácia sústreďuje do východných a severných oblastí, na západnom Slovensku je len málo párov.
Poznávanie v prírode
Samec a samica sú rovnako sfarbené- skoro jednofarebne hnedé až tmavohnedé na celom tele. Na hlave a na vrchnej časti tela je sfarbenie svetlejšie hnedé. Mladé vtáky sú tmavohnedé a s hrdzavým až žltohrdzavým sfarbením v tyle, niekedy ako úplne zreteľná škvrna a majú hrdzavožlté okraje veľkých krídelných kroviek, veľkých chvostových pier a škvrny na chvostových krovkách. Je najmenším z našich orlov rodu Aquila. Je zreteľne väčší než myšiak lesný. Dosahuje hmotnosť 1100-1700 g a rozpätie krídel okolo 150 cm. Má dlhšie a širšie krídla než myšiak a aj prstovité roztiahnutie ručných letiek je výraznejšie. Chvost je stredne dlhý. Často krúži alebo sedáva na vyvýšených miestach- na stromoch, na stĺpoch, ale aj na hrudách na poli a podobne. Pomerne často a obratne sa pohybuje po zemi.
Prostredie
Hniezdi predovšetkým v pahorkatinách a na okrajoch pohorí, ale aj priamo vo väčších horských kotlinách, v rôznych typoch lesov. V iných krajinách hniezdi najmä v lesoch na nížinách a lužných lesoch. Uprednostňuje ostrovčekovitú lesnú krajinu, kde sú lesy prerušované mokrými lúkami, pasienkami, riečnymi údoliami, močiarmi a rašeliniskami, ktoré využíva jako loviská. Vyhýba sa bezlesným územiam, vysokým pohoriam a rozľahlým neprerušeným lesom.
Ťah
Nominátny poddruh je prísne sťahovavý. Odlieta v druhej polovici septembra a začiatkom apríla. Tiahne väčšinou cez Bospor, západné Turecko a východné pobrežie Stredozemného mora do Afriky. Malá časť populácie môže zimovať severne od rovníka (až v Egypte), väčšinou však zimujú v juhovýchodnej Afrike. Na hniezdiská sa vracia v pároch začiatkom apríla.
Rozmnžovanie
Na hniezdiská sa orly krikľavé vracajú už v pároch a to začiatkom apríla. Po prílete predvádzajú svadobné lety- krúženie vo výške a "hojdačku" (strmhlavý let nasledovaný vyhupnutím takmer do pôvodnej výšky). Hniezdi jednotlivo. Je veľmi verný svojmu teritóriu a aj hniezdu, ktoré je obsadzované po viac rokov. Ak stavia nové hniezdo, často použije ako základ staré hniezdo iných dravcov. Hniezda bývajú väčšinou na ihličnatých stromoch, vo výške 12-25 m. Znášanie vajec začína koncom apríla až v prvej polovici mája. Vajíčka bývajú väčšinou 2, prípadne 1, výnimočne 3. Znášané sú v intervale 3-4 dní. Inkubácia začína od znesenia prvého vajíčka a trvá 38-40 dní. Zahrieva zväčša samica, menej samec. Samec jej v tomto období obstaráva a nosí potravu. U orla krikľavého je silne vyvinutý kainizmus. Vychovanie oboch mláďat je u tohto druhu zriedkavé. Starostlivosti o mláďatá sa účastnia obaja rodičia - samec obstaráva potravu, samica kŕmi. Mláďa opúšťa hniezdo vo veku 8 týždňov - väčšinou v prvej polovici augusta.
Potrava
Orol krikľavý loví zväčša cicavce, najmä drobné hlodavce, menej aj väčšie druhy a príležitostne vtáky, najmä ich mláďatá. Ako potrava mu slúžia i plazy, obojživelníky a hmyz. Zriedkavo požiera aj zdochliny. Veľmi zriedka získava potravu obťažovaním iných dravcov.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Orol krikľavý je naším najpočetnejším orlom. Celkovo sa odhaduje okolo 800 párov. Najzávažnejšími negatívnymi faktormi sú lesohospodárska činnosť blízko hniezd počas hniezdenia, úhyny na stĺpoch smrti, v malej miere aj odstrely.
Plamienka driemavá (Tyto alba)
Plamienka driemavá alebo sova pálená alebo sovka pálená (Tyto alba) je druh sovy z čeľade plamienkovité (Tytonidae). Je jedným z vôbec najrozšírenejších vtákov na svete.
Opis
Opis
Lebka plamienky driemavej
Plamienka driemavá je stredne veľká sova s veľkosťou 29 – 44 cm a váži obvykle 300 – 650 g. Má dlhé krídla, ktoré v plnom rozpätí dosahujú 80 až 90 cm. Brucho, dolné končatiny, hlava a spodné strany krídlových pier sú čisto biele až šedé. Na hlave má plamienka driemavá nezameniteľnú srdcovitú tvár s dvoma veľkými čiernymi očami a ružovým zobákom. Vrchná strana krídlových pier a hlavy je sfarbená čierno-oranžovo. Pri lete sú nápadné aj zubaté okraje vonkajších letiek a krátky chvost.
Plamienka driemavá je stredne veľká sova s veľkosťou 29 – 44 cm a váži obvykle 300 – 650 g. Má dlhé krídla, ktoré v plnom rozpätí dosahujú 80 až 90 cm. Brucho, dolné končatiny, hlava a spodné strany krídlových pier sú čisto biele až šedé. Na hlave má plamienka driemavá nezameniteľnú srdcovitú tvár s dvoma veľkými čiernymi očami a ružovým zobákom. Vrchná strana krídlových pier a hlavy je sfarbená čierno-oranžovo. Pri lete sú nápadné aj zubaté okraje vonkajších letiek a krátky chvost.
Rozšírenie a početnosť
Plamienka driemavá je najrozšírenejšia zo všetkých druhov sov a vôbec jedným z najrozšírenejších stavovcov na Zemi, pretože obýva každý kontinent okrem Antarktídy. Neprítomná je spravidla na území Kanady, Aljašky, Grónska, až na výnimky v strednej a východnej Ázii, Sahary, Nového Zélandu, niektorých tichomorských ostrovov, časti Ruska, Švédska, Fínska a ďalších. Obýva prevažne otvorené krajiny, prevažne potom hospodársku pôdu ako sú polia a lúky, okraje lesov, slatín, vresoviská, savany a krovinaté plochy.
Medzi najväčších predátorov plamienky driemavej patria vačice, niektoré druhy hadov a iných dravcov, prevažne jastraby, orly a väčšie sovy. Aj preto, že je oficiálne uznaná ako málo dotknutý druh, na niektorých územiach sa vďaka zmenám poľnohospodárskych technológií znížili potravné zdroje a zapríčinilo to, že je v súčasnosti v niektorých oblastiach dosť vzácna. Ochranné opatrenia sú teda úplne nevyhnuté a niekoľko poľnohospodárskych plôch poľnohospodári pre dobro plamienky driemavej ani neobrábajú pod zámerom prilákať dostatok hlodavcov, hlavná potrava tohto vtáka.
Plamienka driemavá je najrozšírenejšia zo všetkých druhov sov a vôbec jedným z najrozšírenejších stavovcov na Zemi, pretože obýva každý kontinent okrem Antarktídy. Neprítomná je spravidla na území Kanady, Aljašky, Grónska, až na výnimky v strednej a východnej Ázii, Sahary, Nového Zélandu, niektorých tichomorských ostrovov, časti Ruska, Švédska, Fínska a ďalších. Obýva prevažne otvorené krajiny, prevažne potom hospodársku pôdu ako sú polia a lúky, okraje lesov, slatín, vresoviská, savany a krovinaté plochy.
Medzi najväčších predátorov plamienky driemavej patria vačice, niektoré druhy hadov a iných dravcov, prevažne jastraby, orly a väčšie sovy. Aj preto, že je oficiálne uznaná ako málo dotknutý druh, na niektorých územiach sa vďaka zmenám poľnohospodárskych technológií znížili potravné zdroje a zapríčinilo to, že je v súčasnosti v niektorých oblastiach dosť vzácna. Ochranné opatrenia sú teda úplne nevyhnuté a niekoľko poľnohospodárskych plôch poľnohospodári pre dobro plamienky driemavej ani neobrábajú pod zámerom prilákať dostatok hlodavcov, hlavná potrava tohto vtáka.
Potrava a lov
Živí sa prevažne malými stavovcami, najmä hlodavcami a rôznymi druhmi myší, ale loví aj vtáky a plazy, občas aj hmyz. Prieskumy dokázali, že dospelý jednotlivec plamienky driemavej môže za noc skonzumovať jedného alebo viacero hlodavcov; zato hniezdiaci pár a ich mláďatá môžu skonzumovať viac ako 1000 hlodavcov iba za jeden rok.
Plamienka driemavá má charakteristický elegantný let. Podobne ako ostatné sovy lieta aj ona nízko a veľmi ticho, k čomu jej napomáha aj drobné zúbkovanie na predných letkách, ktoré rovnomerne prenášajú prúd vzduchu cez celé krídlo. Presne zamieriť korisť aj v úplnej tme jej umožňujú skvelo vyvinuté zmysly, zvlášť potom sluch, ktorý dokáže zachytiť aj korisť, ktorá je niekoľko centimetrov pod snehom, pôdou alebo pieskom. V tej chvíli sa na korisť vrhá neuveriteľnou rýchlosťou, v poslednom okamžiku vymrští nohy s ostrými pazúrmi, ktorými korisť uchytí a usmrtí. Veľmi dobre vyvinutá je aj zrak, ktorý plní význačnú, ale nie tak podstatnú rolu pri love ako sluch. V porovnaní s inými sovami má plamienka driemavá vyššia rýchlosť metabolizmu, čo spôsobuje, že vyžaduje väčší prínos potravy. Avšak patrí k najväčším lovcom škodných hlodavcov, čo oceňujú hlavne poľnohospodári, ktorí ich mnohokrát využívajú aj na miesto jedov a do blízkosti svojej poľnohospodárskej pôdy ich často dostávajú premiestnením ich hniezd.
Aj keď zhltne korisť v celku, vrátane kostí a srsti, musí sa týchto nestráviteľných častí zbavovať. Tak sa deje zhruba 6 až 7 hodín po skonzumovaní koristi.
Živí sa prevažne malými stavovcami, najmä hlodavcami a rôznymi druhmi myší, ale loví aj vtáky a plazy, občas aj hmyz. Prieskumy dokázali, že dospelý jednotlivec plamienky driemavej môže za noc skonzumovať jedného alebo viacero hlodavcov; zato hniezdiaci pár a ich mláďatá môžu skonzumovať viac ako 1000 hlodavcov iba za jeden rok.
Plamienka driemavá má charakteristický elegantný let. Podobne ako ostatné sovy lieta aj ona nízko a veľmi ticho, k čomu jej napomáha aj drobné zúbkovanie na predných letkách, ktoré rovnomerne prenášajú prúd vzduchu cez celé krídlo. Presne zamieriť korisť aj v úplnej tme jej umožňujú skvelo vyvinuté zmysly, zvlášť potom sluch, ktorý dokáže zachytiť aj korisť, ktorá je niekoľko centimetrov pod snehom, pôdou alebo pieskom. V tej chvíli sa na korisť vrhá neuveriteľnou rýchlosťou, v poslednom okamžiku vymrští nohy s ostrými pazúrmi, ktorými korisť uchytí a usmrtí. Veľmi dobre vyvinutá je aj zrak, ktorý plní význačnú, ale nie tak podstatnú rolu pri love ako sluch. V porovnaní s inými sovami má plamienka driemavá vyššia rýchlosť metabolizmu, čo spôsobuje, že vyžaduje väčší prínos potravy. Avšak patrí k najväčším lovcom škodných hlodavcov, čo oceňujú hlavne poľnohospodári, ktorí ich mnohokrát využívajú aj na miesto jedov a do blízkosti svojej poľnohospodárskej pôdy ich často dostávajú premiestnením ich hniezd.
Aj keď zhltne korisť v celku, vrátane kostí a srsti, musí sa týchto nestráviteľných častí zbavovať. Tak sa deje zhruba 6 až 7 hodín po skonzumovaní koristi.
Rozmnožovanie
Tok za priaznivejších podmienok začína už vo februári, obvykle prebieha až v marci. Plamienka driemavá si hniezdo nestavia a vajcia kladie obvykle do stromových dutín, tmavých kútov opustených a prázdnych stavieb, ale aj do prázdnych pôd a podkroviach obytných budov. V jednej znáške býva obvykle 4 až 7 čisto bielych vajec na ktorých sedí samica, samec zatiaľ pre ňu a neskôr aj pre mláďatá obstaráva potravu. Pretože sa mláďatá môžu rodiť aj po dvojdňovom intervale, sú mláďatá značne medzi sebou veľkostne rozdielne. Všetky mláďatá sa však nedožijú okamžiku, keď opúšťajú matku, pretože často staršie mláďatá oberajú o potravu tie mladšie, ktoré neskôr zomrú hladom. U matky zotrvávajú do veku troch týždňov po vyliahnutí, kým im nenarastie prachové perie, ktoré udrží ich telesnú teplotu. Plno schopné letu sú mláďatá zhruba vo veku 60 dní.
Tok za priaznivejších podmienok začína už vo februári, obvykle prebieha až v marci. Plamienka driemavá si hniezdo nestavia a vajcia kladie obvykle do stromových dutín, tmavých kútov opustených a prázdnych stavieb, ale aj do prázdnych pôd a podkroviach obytných budov. V jednej znáške býva obvykle 4 až 7 čisto bielych vajec na ktorých sedí samica, samec zatiaľ pre ňu a neskôr aj pre mláďatá obstaráva potravu. Pretože sa mláďatá môžu rodiť aj po dvojdňovom intervale, sú mláďatá značne medzi sebou veľkostne rozdielne. Všetky mláďatá sa však nedožijú okamžiku, keď opúšťajú matku, pretože často staršie mláďatá oberajú o potravu tie mladšie, ktoré neskôr zomrú hladom. U matky zotrvávajú do veku troch týždňov po vyliahnutí, kým im nenarastie prachové perie, ktoré udrží ich telesnú teplotu. Plno schopné letu sú mláďatá zhruba vo veku 60 dní.